Trápia vás bolesti hlavy a migrény? Poradíme vám, čo pomáha. Pozrite sa s nami na hlavné príčiny

Bolesť hlavy je jedným z najčastejších zdravotných problémov, s ktorým sa stretávame. Niektoré bolesti hlavy sú mierne a prechodné, iné však môžu byť vážnejšie a môžu výrazne ovplyvniť kvalitu nášho života. Medzi tieto závažnejšie formy patrí migréna, ktorá je často oveľa intenzívnejšia ako bežná bolesť hlavy a môže ju sprevádzať celý rad ďalších nepríjemných príznakov. Je dôležité si uvedomiť, že migréna a bežná bolesť hlavy nie sú to isté, hoci sa často zamieňajú - každá si vyžaduje iný prístup k liečbe a prevencii.

Čo je bolesť hlavy?

Bolesť hlavy je definovaná ako bolesť alebo nepríjemný pocit v oblasti hlavy, lebky alebo krku. Môže byť lokalizovaná v jednej časti hlavy (napr. bolesť hlavy na čele alebo vzadu na hlave) alebo môže byť tzv. difúzna, postihujúca väčšiu oblasť, kedy máte pocit, že vám hlava doslova praskne. Intenzita bolesti hlavy môže byť od miernej až po silnú a môže trvať od niekoľkých minút až po niekoľko dní. Bolesť hlavy môže byť sprevádzaná zvracaním a môžu ju pociťovať aj deti.

Podľa medzinárodnej klasifikácie bolestí hlavy existujú dve základné skupiny bolestí hlavy, primárne bolesti hlavy a sekundárne bolesti hlavy.[1]

Zdroj foto: www.freepik.com

Primárne bolesti hlavy

Primárne bolesti hlavy nie sú spôsobené žiadnym iným zdravotným problémom (napr. úrazom hlavy). [2] Do tejto skupiny patrí napr:

• Bolesti hlavy spôsobené napätím, tzv. tenzné bolesti - ide o pravdepodobne najčastejší typ bolesti. Dá sa pomerne dobre odlíšiť od migrény, pretože ide o obojstrannú (difúznu) bolesť. Prejavuje sa ako tupá, zvierajúca bolesť na temene hlavy a na spánkoch, niekedy aj na čele. Tenzné bolesti hlavy sú najčastejšie spôsobené stresom, zlým držaním tela alebo únavou. Bolesť je zvyčajne sprevádzaná pocitom citlivosti alebo pálenia na temene, spontánne alebo pri česaní, niekedy so zvýšeným napätím krku a okohybných svalov. Záchvaty trvajú niekoľko minút až dní a častejšie postihujú ženy. [3]
• Klastrové bolesti hlavy (Cluster Headaches) sú zriedkavým, ale veľmi nepríjemným typom bolesti, ktorá sa vyskytuje v zhlukoch alebo sériách. Bolesť hlavy sa zvyčajne sústreďuje okolo jedného oka a je mimoriadne intenzívna, niekedy sa označuje ako očná migréna. Tieto bolesti často sprevádza sčervenanie, potenie tváre, prekrvenie spojoviek, opuch očných viečok alebo krvácanie z nosa. Záchvaty trvajú od 15 do 180 minút a môžu sa vyskytnúť niekoľkokrát denne, zvyčajne v rovnakom dennom čase, častejšie večer alebo v noci. Na rozdiel od migrény nútia pacienta k fyzickej aktivite v snahe "rozchodiť bolesť". Častejšie sú postihnutí muži. [4]
• Migrény - veľmi intenzívne bolesti hlavy, ktoré môžu byť sprevádzané nevoľnosťou, vracaním a citlivosťou na svetlo a zvuky. Migrény často postihujú jednu stranu hlavy a môžu trvať niekoľko hodín až niekoľko dní. K migréne sa v tomto článku ešte vrátime a povenujeme sa jej bližšie.

Sekundárne bolesti hlavy

Sekundárne bolesti hlavy sú spôsobené sekundárnymi príčinami alebo chorobami. Medzi najčastejšie patria:

• Bolesť hlavy spojená s poranením hlavy alebo krku (napr. stav po otrase mozgu).
• Bolesť hlavy spojená s infekciou (napr. sinusitída, meningitída, chrípka).
• Bolesť hlavy vyvolaná chemickými látkami - napr. bolesť hlavy spôsobená alkoholom (tzv. "opica")
• Bolesť hlavy spojená s kraniálnym alebo krčným cievnym ochorením (napr. vysoký krvný tlak, hypertenzia)
• Iné bolesti hlavy, kraniálna neuralgia, centrálna alebo primárna bolesť tváre.

Čo je migréna?

Migréna je komplexná neurologická porucha charakterizovaná intenzívnou, často pulzujúcou bolesťou hlavy, ktorá zvyčajne postihuje len jednu stranu hlavy. Z lekárskeho hľadiska sa intenzita tejto bolesti pohybuje medzi stredne silnou a silnou. Na rozdiel od bežných bolestí hlavy je migréna často sprevádzaná celým radom ďalších príznakov, ktoré môžu zahŕňať nevoľnosť, zvracanie, citlivosť na svetlo (fotofóbia), citlivosť na zvuk (fonofóbia) a niekedy aj citlivosť na pachy (osmofóbia).

Podľa štatistík trpí migrénou 12 % svetovej populácie a dokonca 18 % žien. Výskum ukazuje, že migrénou častejšie trpia ženy, najmä v reprodukčnom veku. Zistilo sa, že ženy sú až 3-krát náchylnejšie na migrénu ako muži. Podľa literatúry trvá záchvat neliečenej migrény 4 až 72 hodín, pričom ak sa včas podajú účinné lieky, trvá len 2 až 4 hodiny alebo menej.

Príčiny migrény zatiaľ neboli v medicíne úplne objasnené, ale predpokladá sa, že významnú úlohu zohráva kombinácia genetických faktorov a faktorov životného prostredia. Medzi najčastejšie príčiny migrény patria stres, hormonálne zmeny, nedostatok spánku a nesprávny životný štýl.

Hlavné príznaky migrény

Migréna sa zvyčajne prejavuje v štyroch štádiách, hoci nie všetci pacienti ich majú všetky:

• Prodromálna fáza - približne polovica pacientov môže popísať tzv. prodromálnu fázu pred nástupom migrény. Väčšinou zahŕňa zmeny nálad, podráždenosť, zvýšenú chuť do jedla, poruchy výslovnosti, motorický nepokoj, niekedy aj hnačku alebo častejšie močenie. Táto fáza sa môže začať niekoľko hodín až dní pred samotným záchvatom migrény.
• Migréna s aurou - u niektorých ľudí sa môže vyskytnúť migréna s aurou, ktorá zvyčajne trvá 20 až 60 minút. Auru predstavujú zrakové alebo zmyslové poruchy, napríklad záblesky svetla, slepé škvrny, žmurkanie pred očami alebo mravčenie v končatinách. Tieto javy sú spôsobené dočasnými zmenami mozgovej aktivity a zvyčajne zmiznú s nástupom hlavnej fázy. [5]
• Hlavná fáza bolesti hlavy - táto fáza môže trvať od 4 do 72 hodín. Bolesť je zvyčajne jednostranná a pulzujúca, zhoršuje sa pri fyzickej aktivite a často ju sprevádza nevoľnosť, vracanie a citlivosť na svetlo a zvuk.
• Postdromálna fáza - po odznení bolesti hlavy môže nastať tzv. postdromálna fáza, počas ktorej sa pacienti cítia vyčerpaní a zmätení. Tento stav môže trvať niekoľko hodín alebo dní.

V čom sa migréna líši od bežnej bolesti hlavy?

Ako už bolo spomenuté, migréna a bežná bolesť hlavy sa líšia nielen intenzitou a trvaním, ale aj príznakmi a vplyvom na každodenný život. Zatiaľ čo bežná bolesť hlavy, napríklad tenzná bolesť hlavy, sa môže prejavovať ako tupá a pretrvávajúca obojstranná bolesť, migréna je často jednostranná a pulzujúca bolesť. Migréna sa častejšie vyskytuje aj s ďalšími príznakmi, ako je nevoľnosť a zmyslová citlivosť - bežné bolesti hlavy zvyčajne nie sú sprevádzané týmito príznakmi.

Príčiny a spúšťače

Migréna je zložité ochorenie, ktorého presné príčiny nie sú úplne známe. Predpokladá sa, že sa na nej podieľa kombinácia genetických, neurologických a environmentálnych faktorov.

Príčiny bežných bolestí hlavy

• Stres - jedným z najčastejších spúšťačov bolesti hlavy je stres. Napätie a úzkosť môžu viesť k tenzným bolestiam hlavy, ktoré sa prejavujú ako tupá, stiesňujúca bolesť.
• Dehydratácia - nedostatočný príjem tekutín môže spôsobiť dehydratáciu, ktorá často vedie k bolestiam hlavy.
• Zlé držanie tela - dlhodobé sedenie (napr. pri kancelárskej práci) a nesprávne držanie tela spôsobuje napätie v krčných a chrbtových svaloch.
• Spánková deprivácia - nedostatok spánku alebo zlá kvalita spánku.
• Jedálniček a diétne chyby - niektoré potraviny a nápoje vrátane alkoholu, kofeínu a čokolády.
• Atmosférické vplyvy - najmä zmeny tlaku a počasia.

Príčiny migrény

Migréna má často špecifické spúšťače, ktoré sa môžu u jednotlivých osôb líšiť. Medzi najčastejšie príčiny migrény patria:

• Hormonálne zmeny - u žien môžu hormonálne zmeny, ako je menštruácia, tehotenstvo alebo menopauza, vyvolať záchvaty migrény. Hormonálna antikoncepcia alebo hormonálna substitučná liečba môžu tiež ovplyvniť frekvenciu a intenzitu migrény.
• Stres - podobne ako pri bežných bolestiach hlavy môže byť stres významným spúšťačom migrény. Intenzívny emocionálny stres, ako aj fyzický stres môžu u človeka vyvolať záchvaty.

• Jedlo a nápoje - migrénu môžu spúšťať aj niektoré potraviny a nápoje, napríklad červené víno, čokoláda, vyzreté syry, umelé sladidlá a potraviny s vysokým obsahom histamínu alebo tyramínu.
• Spánkový režim - nedostatok spánku, nadmerný spánok alebo nepravidelný spánkový režim môžu viesť k záchvatom migrény.
• Senzorické podnety - jasné svetlo, hlasné zvuky alebo silné pachy. Citlivosť na zmyslové podnety je u pacientov trpiacich migrénou bežná.
• Fyzická aktivita - Migrénu môže vyvolať aj intenzívna fyzická aktivita alebo námaha.
• Zmeny prostredia - zmeny počasia, tlaku vzduchu alebo nadmorskej výšky môžu tiež ovplyvniť frekvenciu záchvatov migrény.
• Lieky - niektoré lieky môžu spustiť migrénu alebo ako vedľajší účinok zhoršiť jej príznaky. Patria sem napríklad niektoré typy hormonálnej liečby alebo lieky na hypertenziu.

Prírodné doplnky stravy ako prevencia migrény

V posledných rokoch získavajú na popularite prírodné výživové doplnky, ktoré môžu zohrávať dôležitú úlohu pri podpore zdravia pacientov s migrénou a môžu byť súčasťou úspešnej prevencie. Identifikovanie nedostatkov v strave a doplnenie základných živín môže zlepšiť celkový zdravotný stav a znížiť frekvenciu a intenzitu záchvatov migrény.
Medzi najúčinnejšie prírodné doplnky patria napríklad:

•  Horčík/magnézium - nedostatok horčíka sa často spája s migrénami. Tento dôležitý minerál pomáha regulovať uvoľňovanie neurotransmiterov a znižuje hladinu kortizolu (stresového hormónu). Suplementácia horčíkom preto môže pomôcť znížiť frekvenciu a intenzitu záchvatov migrény, najmä u pacientov, ktorí majú dlhodobo nízke hladiny tohto minerálu.
  
  
• Riboflavín (vitamín B2) - niektoré štúdie preukázali, že vysoké dávky vitamínu B2 môžu znížiť frekvenciu záchvatov migrény. [6] Ukázalo sa, že migréna môže súvisieť s mitochondriálnou dysfunkciou, čo je porucha produkcie energie v bunkách. Klinické štúdie s doplnkami stravy, ako sú koenzým Q10 a riboflavín, ukázali sľubné výsledky pri znižovaní frekvencie záchvatov migrény, a to práve podporou mitochondriálnej funkcie.
  
  
• Koenzým Q10 (CoQ10) - táto látka zohráva kľúčovú úlohu v energetickom metabolizme buniek, najmä v mitochondriách, ktoré sú zodpovedné za produkciu energie vo forme ATP (adenozíntrifosfátu). Koenzým Q10 funguje v tele ako antioxidant, zlepšuje energetický metabolizmus a prietok krvi. Lepší krvný obeh potom znižuje riziko migrény.
  
  
• Bylinné doplnky: niektoré bylinky, napríklad valeriána, mučenka alebo ginkgo biloba, môžu pomôcť zmierniť stres a napätie, čo môže znížiť výskyt migrény. Pre ženy je veľkou pomocou pupalka. Je to známa ženská bylina, ktorá pomáha obnoviť hormonálnu rovnováhu a zmierniť všetky príznaky disharmónie. Aj rimbaba má preukázané antimigrenózne účinky.
  
  
• Omega-3 mastné kyseliny - tieto zdravé tuky sa nachádzajú napríklad v rybom oleji a môžu mať protizápalové účinky a pomáhať predchádzať migréne. Randomizované kontrolované štúdie preukázali, že užívanie omega-3 mastných kyselín môže viesť k zníženiu frekvencie a intenzity migrén.

Zdroj foto: www.freepik.com

Samozrejme, existujú aj iné prirodzené spôsoby, pomocou ktorých môžete migréne predísť alebo aspoň zmierniť jej príznaky. Niektoré z nich sme už spomenuli vyššie, preto si ich zhrňme:

• Zvládanie stresu: stres môže byť spúšťačom záchvatov migrény. Vyskúšajte relaxačné techniky, ako je hlboké dýchanie, joga alebo meditácia. Pravidelný pohyb a cvičenie tiež pomáhajú znižovať stres.
  Každodenná 30-minútová prechádzka môže výrazne pomôcť zmierniť stres a napätie. Ako to funguje? Pri pohybe sa uvoľňujú endorfíny, čo sú známe hormóny šťastia. Tieto hormóny pomáhajú znižovať hladinu stresového hormónu kortizolu. Okrem toho má chôdza na čerstvom vzduchu pozitívny vplyv na celkovú pohodu a duševné zdravie. Určite si teda každý deň nájdite čas na krátku prechádzku a zistite, ako vám môže pomôcť upokojiť myseľ a telo.
  
  
• Strava a hydratácia: dodržiavajte pravidelný stravovací režim a vyhýbajte sa dlhým obdobiam hladovania. Nedostatok jedla môže spôsobiť migrénu. Dbajte tiež na dostatočný príjem vody. Pomáhajú aj niektoré druhy bylinkových čajov. Môžete si vybrať z jednodruhových čajov alebo špeciálnych bylinných zmesí.
  
  
• Spánkové návyky: nedostatok spánku môže migrénu zhoršiť. Snažte sa dodržiavať pravidelný spánkový režim a vyhýbajte sa príliš dlhému a prerušovanému spánku.
  
  
• Vyhnite sa spúšťačom: sledujte, čo môže spustiť migrénu, napríklad niektoré potraviny (napr. čokoláda, syr, alkohol), silné pachy a vône (najmä syntetické parfumy), zmeny počasia alebo hormonálne výkyvy. Snažte sa minimalizovať kontakt s týmito spúšťačmi.
  
  
• Masáž a akupresúra: Masáže krku a ramien môžu zmierniť napätie a pomôcť predchádzať migrénam. Účinná môže byť aj akupresúra určitých bodov. 
  Ak máte sedavé zamestnanie, robte si počas práce každých 30 minút pravidelné prestávky na pretiahnutie. Urobte si krátku automasáž pomocou jednoduchých, praktických masážnych pomôcok, ktoré pomôžu prekrviť stuhnuté svaly.
  
  
• Aromaterapia: inhalácia esenciálnych olejov, ako je levanduľa, medovka, citrón, grapefruit, mäta alebo neroli, môže pomôcť upokojiť nervy a znížiť stres, čo môže zabrániť preuknuiu migrény. Skvelým pomocníkom sú aj nosové inhalátory v praktickom balení vo forme inhalačných tyčiniek. Odporúčame ich mať vždy pri sebe.

Náš tip:
Častou príčinou bolestí hlavy je stuhnutá šija a krčné svaly.
Pozrite si náš článok s odbornými tipmi,v ktorom vám poradíme a ukážeme príklady cvikov na uvoľnenie krčnej chrbtice.

Migréna je komplexné ochorenie, ktoré môže mať významný vplyv na kvalitu života. Hoci neexistuje univerzálny liek, existuje mnoho spôsobov, ako zvládať príznaky a predchádzať záchvatom. Ak bojujete s migrénou alebo bolesťou hlavy, je dôležité navštíviť lekára, ktorý najskôr zistí príčinu a vypracuje individuálny plán liečby.
Nezabudnite, že v tom nie ste sami. Migrénou trpí mnoho ľudí a existuje mnoho zdrojov podpory, ktoré vám pomôžu zvládnuť tento stav a žiť plnohodnotný život.
Dúfame, že vám tento článok pomohol a že sa vám podarí nájsť spôsoby, ako migrénu zvládnuť a žiť bez bolesti.

Zdroje:

[1] Opavský J, Keller O, Kotas R, et al. Česká verzia revidovanej Medzinárodnej klasifikácie bolestí hlavy (ICHD - II) navrhnutá a prezentovaná Medzinárodnou spoločnosťou pre bolesti hlavy. Čes Slov Neurol Neurochir, 2005; 68/101(2): 133-138

[2] Jiří Mastík, M.D., Neurologická klinika, Fakultná nemocnica U sv. Anny, Brno. Primárne bolesti hlavy, Interná medicína. 2010; 12(3): 152-154.

[3] Langemark M, Olesen J, Poulsen DL, Bech P. Klinické charakteristiky pacientov s tenzným typom bolesti hlavy. Headache 1988; 28: 590-596.

[4] Torelli P, Cologno D, Cademartiri C, Manzoni GC. Uplatnenie klasifikačných kritérií Medzinárodnej spoločnosti pre bolesti hlavy u 652 pacientov s klastrovou bolesťou hlavy. Cephalalgia 2001; 21: 145-150.

[5] Kotas R, et al. Migréna. Patofyziológia a liečba. Maxdorf, Praha 2001. 195 s.

[6] Schoenen J, Jacquy J, Lenaerts M. Účinnosť vysokých dávok riboflavínu v profylaxii migrény. Randomizovaná kontrolovaná štúdia. Neurology. 1998 Feb;50(2):466-70. doi: 10.1212/wnl.50.2.466. PMID: 9484373.

Článok si pre vás pripravila 

Gabriela Volfová

Člen tímu Herbatica, ktorý prináša prírodné produkty na trh od roku 2015.
Milovníčka prírody a vedomého života, ktorá verí, že zázraky sa dejú...každý deň.
Vo väčšine našich článkov vychádzame z odborných štúdií alebo vedeckých prác.

Kontakt: gabriela@herbatica.sk

Nenašli ste, čo ste hľadali? Alebo si potrebujete doplniť ďalšie informácie?
Tých tu máme dosť - skúste do vyhľadávacieho okna zadať slovo ako napr. „ migréna, hemeroidy, bradavica, ekzém, bolesti chrbtice “ alebo nakuknite do nášho BLOGU.

Páčil sa vám náš článok? Zdieľajte ho, urobíte nám radosť :)