Pagaštan konský

Pôvod pagaštana konského nebol mnoho rokov známy, až kým nebol objavený ako divo rastúci strom v horách severného Grécka. Iné zdroje uvádzajú, že vo voľnej prírode rastie vo vlhkých lesoch podhorského stupňa v severnom Albánsku, Tesálii – kraji severovýchodného Grécka, v horách Bulharska a na západnom Kaukaze. V treťohorách rástol i u nás, ale počas ľadovej doby v strednej Európe vyhynul. Až od 16. storočia sa začal pestovať v parkoch a záhradách.

Pagaštan konský patrí k liečivým rastlinám. Ako prvý ho spomenul Matthioli v roku 1565, ktorému lekár W. Quacelbenus priniesol z Carihradu konárik so zrelými plodmi. O jeho liečebné využitie sa zaslúžil v rokoch 1896 – 1909 doktor de Vevey. Semená, kvety i kôra obsahujú saponíny, flavonoidy a kumaríny (eskulín a eskuletín).

Pagaštan konský má protizápalový účinok, tlmí a odstraňuje opuchy, najmä lymfatické, a priaznivo ovplyvňuje pružnosť a pevnosť cievnych stien. Gaštan využívame pri liečbe hemoroidov, vredov predkolenia, kŕčových žíl, pri zápale žíl, pri výskyte trombózy.

Aké je jeho naznámejšie využitie ?

• pomoc na oslabené žily
• tlmí opuchy
• pomáha pri riedkej stolici
• uľavuje od bolesti kĺbov
• pomáha pri liečbe hemoroidov
• uvoľňuje kŕče
• a mnohé iné.